Jaternice, jalitá či hurky. Ako to voláte vy?

SLOVENSKO má 17 rôznych názvov pre jeden malý kúsok uvareného črievka: Droby, majoše , črevko, črievka, jatočky, jalitá, jalitka, jelítka, jaterničky, jaternice , jadernice, hurky, húriky, krvavnice, krvavky, krvavničky,žemľovky.

Všetky tieto oblastné, krajové , lokálne a miestne názvy sa objavili pre pomenovanie jaterníc u respondentov prieskumu, ktorý uskutočnil portál www.masodomov.sk formou dotazníka pred nástupom tohtoročnej zabíjačkovej sezóny. Cieľom prieskumu bolo zistiť, aký máme vlastne my Slováci vzťah k zabíjačkovým špecialitám, aké preferujeme chute , aké sú pre ten-ktorý kraj tie pravé jaternice, klobásy, tlačenky, čo vonia viac mužom a čo ženám a, hlavne, či ešte pojem zabíjačková sezóna rezonuje medzi Dunajom a Tatrami tak, ako tomu bolo kedysi.

 

jaternice hurky

 

Zdá sa, že zabíjačkové špeciality jednoducho milujeme. Spolu 93% respondentov ich má veľmi rado alebo aspoň rado a iba jeden – opakujeme slovom jeden- zo 446 vypĺňajúcich uviedol, že zabíjačkové špeciality nikdy nejedáva.

 

Takmer každý už bol na zabíjačke

Zaujímavé je aj zistenie, že takmer 93 % Slovákov sa už zúčastnilo zabíjačky a iba 3% z opýtaných sa zabíjačky nikdy nezúčastnilo a ani o to nemá záujem. Pri tejto otázke sme sa pozreli aj na regionálnu príslušnosť, odkiaľ pochádza najviac ortodoxných „zakáľačov „ a chovateľov sviniek. Na prvom miesteje Prešovský kraj, ostatné kraje sú pomerne vyrovnané a asi nieprekvapivo najmenej zabíjačiek sa udeje v Bratislavskom kraji.

 

Obľúbená je aj domáca výroba mäsových výrobkov

Podľa odpovedí na otázku : „Vyrábate si niekedy sami doma nejaké mäsové výrobky?“sa zdá, že Slováci sú nielen milovníci zabíjačkových špecialít, ale aj ich vášniví výrobcovia, veď až 83% z nás má skúsenosti či dokonca si pravidelne mäsové výrobky vyrába samo. Tento fakt potvrdzujú aj odpovede na otázku: „Ako sa k Vám zabíjačkové výrobky dostávajú?“   Spolu až 55% Slovákov za tieto pochúťky neplatí (19% si ich vyrába pre seba, 6% vyrába a rozdáva a 30% dostáva od známych).Tu stojí za pozornosť aj zanedbateľný , iba 2 %-ný podiel supermarketov na ich predaji.

 

Jaternice– to je veľká téma pre všetkých mäsožravcov. Aspoň sa to tak javí pri čítaní odkazov v našom dotazníku. Samotných zozbieraných 17 rôznych názvov pre tento pomerne jednoduchý, ale chutný zabíjačkový výrobok svedčí o rozmanitosti chutí, ingrediencií, tvarov a spôsobov ich prípravy. Ak uvážime, že jaternice môžu byť krvavé a nekrvavé, žemľové, ryžové, krúpové a mixované, a prenásobíme tieto kombinácie počtom názvov , zistíme, že na Slovensku máme mäsový výrobok, na ktorého súčet všetkých možných pomenovaní je potrebné trojciferné číslo.

 

Rozdiely v regiónoch

Ak by sme v tom predsa len chceli urobiť nejaký poriadok podľa regiónov, tak zistíme, že východniari   poznajú iba húrky , pričom Košičania majú trochu radšej ryžové a Prešovčania zasa krúpové. Nitrania si zohrievajú najčastejšie krvavé, žemľové húrky, prípadne nekrvavé ryžové , ale vždy len húrky. Trenčania sú poväčšine spisovne jaternicoví, pričom krvavé jaternice majú radi žemľové a nekrvavé krúpové. Aj Trnaváci sú v názvosloví spisovní, avšak nekrvavé jaternice majú radi ryžové, krvavé, rovnako ako Trenčania, žemľové. Žilinčania boli takmer jediní, ktorí označili že obľubujú mixované jaternice a okrem nich aj ryžové, krúpové a žemľové, inými slovami všetky možné, v čom však majú jasno, je názov- jednoznačne jelitá. Banská Bystrica je ryžová, úplne jednoznačne húrková, ale prekvapivo nemajú radi ,ak sú ich húrky krvavé. Bratislavčania nemajú jasno v názve, zato sa však zhodnú, že jaternice sú najlepšie ryžové. Ak by sme mali vyhlásiť absolútneho víťaza v kategórii jaterníc, bola by ňou nekrvavá, ryžová hurka.

 

 

Pravá domáca klobása

Dozvedeli sme sa aj niečo o tom, aká je pre nás tá pravá domáca klobása. Absolútnym víťazom medzi chuťami domácej klobásy je pikantná príchuť (45%)s pomerne slušným náskokompred druhým cesnakom (17%) a treťou neutrálnou chuťou (13%). Ako úplný prepadák medzi domácimi klobásami na slovenských stoloch je bylinková príchuť. Z pohľadu regiónov sme zistili toto: Bratislava je už tradične namixovaná všehochuťou, pikantná a pálivá chuť je obľúbená asi všade, ale na našich dolných zemiach predsa len o niečo viac. Smerom na sever to začína voňať viac cesnakom , rascou a čiernym korením. K sladkej paprike sa hlásia východniari, čierne korenie označili zasa takmer iba Prešovčania. Medzi fanúšikmi rascovej chute určite nehľadajte Žilinčana ani žiadneho východniara, možno Trenčana a Trnaváka.

 

klobasa

 

Pri otázke na to, čo patrí a naopak nepatrí do dobrej tlačenky, sa všetci tlačenkári svorne zhodli, že sa nikdy nezhodnú. Ani v jednej jedinej ingrediencii nenastala aspoň výraznejšia zhoda. A tak zatiaľ čo jedni tvrdia, že do tlačenky nepatrí chudé mäso, druhí hovoria, že bez chudého mäsa si tlačenku nevedia predstaviť, niekto dáva do tlačenky krv, uši a druhý naopak tvrdí, že tam patrí jedine srdiečko a jazyk, ale v žiadnom prípade pľúcka, tretí hovorí – do tlačenky idú iba hlavy, kolená a kože a štvrtý, že hlava tam nesmie ísť, ale dobré je pridať trochu hydinového mäsa …atď ,atď. Takže pokus o zostavenie celoslovensky prijateľnej tlačenky by asi dopadol podobne ako pečenie torty v známej rozprávke o psíkovi a mačičke.

V odpovediach na otázku: napíšte nám čokoľvek Vás napadá na tému zabíjačková sezóna nás respondenti zahrnuli rôznymi receptami, radami, požiadavkami a spomienkami či príhodami k tejto téme. Preto uvedieme pre ilustráciu iba, že v týchto odpovediach náš vyhľadávač našiel 63 krát slovo „milujem“ 22 krát slovíčko „ zbožňujem“ a ešte mnoho ďalších superlatívov.

Na záver teda môžeme iba s potešením skonštatovať, že zabíjačkové špeciality sú v našich končinách stále veľmi obľúbené , ba čo viac Slováci milujú všetko čo súvisí so zabíjačkovou sezónou, ako sú rodinné stretnutia, posedenie pri dobrom jedle, atmosféru pravej dedinskej zabíjačky.

Masodomov.sk

 

 

Jaternice, jalitá či hurky. Ako to voláte vy?
4.4 z 5

Comments: 0

Your email address will not be published. Required fields are marked with *